Inovace studijního programu Všeobecné lékařství se zaměřením na primární péči a praktické lékařství

Lekárska etika a praktický lekár

Prof. MUDr. Bohumil Chmelík, CSc.
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave

Etika ako filozofia mravnosti a hlavný regulátor morálky, ľudského myslenia a správania sa dostala do popredia všetkých oblastí súčasného života spoločnosti. Biológia a medicína sú vedné odbory úzko späté s najvyššími hodnotami, akými sú život a zdravie človeka a zachovanie života na našej Zemi, a etika je ich integrálnou súčasťou. Etika a bioetika sa stali predmetom pozornosti a záujmu expertov rôznych profesií mnohých významných organizácií (WHO, Rada Európy, OSN, Svetová banka a ď.), medzi nimi aj organizácií rezortu zdravotníctva, ako trvalý záujem lekárov o etiku, pretože mravnosť vždy patrila k lekárskemu povolaniu ako jeho neoddeliteľná súčasť. Univerzálny charakter medicíny predurčuje, že lekárska starostlivosť je vo svojej podstate etická.

V pluralitnej demokratickej spoločnosti sa etika v medicíne uplatňuje ako etika dialógu medzi odborníkmi rôznych medicínskych a nemedicínskych odborov v rámci celej spoločnosti, teda aj laikov, pretože ich sa ako pacientov etické problémy a ich riešenie priamo dotýkajú.
Medicínska etika ako súčasť filozofie na jednej strane a medicína ako veda, umenie a prax na druhej strane sú spojené nádoby, ktoré sa navzájom podmieňujú a ovplyvňujú. Medicínska etika sa preto nestala novou medicínskou špecializáciou, ale súčasťou každodennej práce lekárov a sestier, ako aj všetkých zdravotníckych pracovníkov.

V teoretickej rovine sa medicínska etika sústreďuje na definovanie zásadných etických otázok V súčasnosti existuje v spoločenskom chápaní medicíny veľa filozofických a etických prístupov odrážajúcich rôzne vplyvy historické, kultúrne, náboženské, sociálne. Tieto ovplyvnili rôzne východiská etických metód riešenia jednotlivých problémov. Rozlišujú sa dve rozdielne a proti sebe stojace skupiny etikov. Jedna skupina si zvolila naturalistický prístup založený na biologickom chápaní človeka a druhá nenaturalistický založený na chápaní človeka v celej podstate, tela a duše, ako osoby.

Naturalistická skupina predstavuje skupinu viacerých smerov etiky, kauzalizmus, komunitariazmus, konsekvencionalizmus, utilitarizmus, prakticizmus a profesionalizmus, v súčasnej bioetike je dominantný principializmus. Zahŕňa metodické prístupy, v ktorých je dôležitá úloha prisudzovaná princípom a pravidlám (zákonom). Základnými princípmi sú autonómia, prospešnosť, neškodnosť a spravodlivosť. Nenaturalistické prístupy predstavuje deontologizmus, ktorého zakladateľom je I. Kant. Tomistický ontologizmus postavený na učení sv. Tomáša Akvinského o človekovi a etike rozvinutej na základe prirodzeného zákona. Základom personalizmu je jedinečnosť a hodnota ľudskej osoby. Etika čností je založená na aristotelovskom učení o čnosti v starovekom Grécku. Lekárske stavovské čnosti sú láska k nemocnému, zodpovednosť, trpezlivosť, obetavosť, vľúdnosť, sociálne cítenie, nezištnosť, diskrétnosť, poctivosť, ochota a mnohé ďalšie. Samostatnou čnosťou je starostlivosť o človeka. Etika starostlivosti je orientovaná na vytváranie vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi a pacientom a jeho rodinou.

Uvedený prehľad rôznych etických prístupov je zaiste menej vhodný pre praktického lekára, a preto sú uprednostňované monografie uvádzajúce prehľad etickej problematiky podľa jednotlivých odborností.

Rozmach vedeckých poznatkov a technológií ostatných rokov dávajú vedcom a lekárom nové diagnostické a terapeutické možnosti, z ktorých niektoré môžu prinášať riziká, pretože nie všetko čo je technicky možné je eticky správne. Medzi hlavné problémy lekárskej etiky v súčasnosti patria aspekty ľudského života a plodenia, najmä genetiky a biotechnológií až po pokusy klonovania človeka a vytvárania hybridov.

Záver

V problematike etiky lekár nevnucuje svojim pacientom liečebné zákroky, ktoré by boli v rozpore s ich svedomím alebo ich etickými požiadavkami. Vyžaduje to nielen znalosť etiky a medicínske skúsenosti, ale aj komunikačnú zručnosť v kontaktoch s pacientom a jeho rodinou pri získaní slobodného a dobrovoľného súhlasu informovaného pacienta s diagnostickými a terapeutickými
zákrokmi.

Náročnosť vytvárania etického vzťahu medzi lekárom a pacientom vyžaduje študovať problematiku etiky ako súčasť celoživotného vzdelávania.

<< ZPĚT